Kontakty

Město Vítkov
náměstí Jana Zajíce 7

74901 Vítkov

GPS: 49°46'34.413"N
         17°45'5.468"E

IČ: 00300870
DIČ: CZ00300870

Telefon: +420 556 312 200 
Fax: +420 556 312 255
E-mail: podatelna@vitkov.info

Datová schránka: 3seb39i

č.ú.: 9005-1526821/ 0100 
č.ú.: 19-1323821/ 0100

 

Facebook

Najdete nás i na Facebooku

Návštěvnost

Návštěvnost:

ONLINE: 8
DNES: 631
TÝDEN: 7019
CELKEM: 1045680

Pro bezpečí:

Povodňový plán ORP Vítkov

Povodňový plán

 

Obsah

Dobrá Voda (SK)

Obec Dobrá Voda leží 21 kilometrov juhozápadne od mesta Vrbové vo vnútrohorskej kotline Malých Karpát. Má približne 800 obyvateľov.

Z jej histórie spomenieme aspoň to, že koncom stredoveku získala za chytenie vodcu bratríkov Jána Švehlu výsady mestečka spolu s jarmočným právom. Na námestí blízko kostola zaujme pranier z roku 1718 s nápisom Švehla. Pre slovenskú históriu je dôležité, že na miestnom cintoríne sa nachádza hrob najväčšieho bernolákovského básnika Jána Hollého s pomníkom od Ladislava Dunajského z roku 1854, na ktorom sú texty od Ľudovíta Štúra. Mimochodom zásluhu na postavení a odhalení pomníka mali aj dvaja poprední Vrbovčania Juraj Obermajer a Jozef Emanuel.

Ak sa z obce vydáme červenou turistickou značkou smerom na Hradište pod Vrátnom, po niekoľkých minútach sa dostaneme na zrúcaniny Dobrovodského hradu. V letných mesiacoch je vhodné spojiť spoznávanie pamiatok s pobytom v prírode a rekreáciou pri vode. Práve na Dobrej Vode nájdeme na to nielen dobré, ale priam ideálne podmienky. Miestne kúpalisko, situované 2 km za obcou – pod Mariášom, má v kraji len málo rovnocenných konkurentov.

Dobrovodský hrad postavili v prvej štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku nad jednou z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát. Mal predchodcu v staršom hradisku. Písomne sa spomína v roku 1263. Jeho poloha v blízkosti tzv. Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu. Pôvodne bol v kráľovskej držbe. Koncom 14. storočia sa stal majetkom Stibora zo Stiboríc, neskôr, od roku 1436 bol už vo vlastníctve rodu Orságovcov. V roku 1584 ho získali Ungnadovci, neskôr ženbou Erdödyovci a napokon Pálfiovci. Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbránim a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami v hradobnom múre. Za povstania Františka II. Rákociho (r. 1703) bol veľmi poškodený, po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Začiatkom 19. storočia sa, podobne ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny.

 

Výběr jazyka