Kontakty

Město Vítkov
náměstí Jana Zajíce 7

74901 Vítkov

GPS: 49°46'34.413"N
         17°45'5.468"E

IČ: 00300870
DIČ: CZ00300870

Telefon: +420 556 312 200 
Fax: +420 556 312 255
E-mail: podatelna@vitkov.info

Datová schránka: 3seb39i

č.ú.: 9005-1526821/ 0100 
č.ú.: 19-1323821/ 0100

 

Facebook

Najdete nás i na Facebooku

Návštěvnost

Návštěvnost:

ONLINE: 9
DNES: 632
TÝDEN: 7020
CELKEM: 1045681

Pro bezpečí:

Povodňový plán ORP Vítkov

Povodňový plán

 

Obsah

Smolenice (SK)

Molpír (354 m n. m.) – zalesnený vrch nad obcou Smolenice v Malých Karpatoch, na ktorom sa nachádzalo významné praveké, keltské a staroslovenské hradisko. Jeho vznik spadá zhruba do polovice 7. storočia pred Kristom (staršia doba železná). Rozprestieralo sa na rozlohe 12 hektárov a skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu aj kultové miesto, ktoré bolo vytesané do skaly. V ňom boli tri obetiská (ohniská). Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní železa a bronzu. Túto fázu existencie hradiska začiatkom 6. storočia pred n. l. náhle ukončila nešpecifikovaná katastrofa.

K pozostatkom hradiska na Molpíre sa záujemca dostane náučným chodníkom, ktorý začína pri rovnomennom múzeu v strede Smoleníc.

Smolenický zámok leží na úpätí Malých Karpát nad obcou rovnakého mena. Mal predchodcu v stredovekom hrade, ktorý vznikol až v 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Orságovcov. Potom ho takmer dve storočia vlastnili Erdödyovci. Na konci 18. storočia zámok spustol a na začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny, z ktorých vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia.

Na začiatku 20. storočia začali jeho poslední majitelia, Pálfiovci, stavať na hradných ruinách historizujúcu stavbu terajšieho Smolenického zámku.Zo starého hradu pri prestavbe zachovali iba časť vonkajšieho opevnenia. Zámok dobudovali až po roku 1945. V súčasnosti je majetkom Slovenskej akadémie vied a pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti. Na zámku sa robia svadby a organizujú sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie. Pálfiovci, s ktorými boli dejiny Smoleníc dlhodobo späté, majú na miestnom cintoríne svoju hrobku.

Busta Štefana Baniča, odhalená v roku 2006 pred budovou starej školy v časti Smoleníc – Smolenickej Novej Vsi (Neštichu).

Štefan Banič sa narodil 28. novembra 1870 v Smolenickej Novej Vsi a zomrel 2. januára 1941 tamtiež. Pracoval na statku grófa Pálfiho. Pre svoj odpor k maďarizácii a Aponiho zákonom ho z práce vyhodili a následne odišiel v roku 1907 za živobytím do USA, kde sa zaujímal o letectvo. Po tom, čo bol svedkom leteckého nešťastia, v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák na princípe dáždnika. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. 3. júna 1914 Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky z lietadla. 25. augusta 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom 1 108 484. Americká armáda ho odkúpila za pár stoviek dolárov. Stal sa čestným členom letectva USA. V roku 1930 jeho meno znovu zarezonovalo, keď s bratom Jánom a súrodencami Vajsáblovcami a Valovcami objavil jaskyňu Driny.

Múzeum Molpír je umiestnené v budove starej smolenickej fary. Časť expozície tvoria exponáty z hradiska Molpír. Jedna miestnosť patrí vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi. Zaujímavá je expozícia starých kníh zo 17. – 19. storočia z farskej knižnice. Na chodbách je zdokumentovaná história obce v obrázkoch. Zastúpenie má i flóra a fauna Smoleníc a okolia spolu s minerálmi a miestna etnografia.

 

Výběr jazyka