Kontakty

Město Vítkov
náměstí Jana Zajíce 7

74901 Vítkov

GPS: 49°46'34.413"N
         17°45'5.468"E

IČ: 00300870
DIČ: CZ00300870

Telefon: +420 556 312 200 
Fax: +420 556 312 255
E-mail: podatelna@vitkov.info

Datová schránka: 3seb39i

č.ú.: 9005-1526821/ 0100 
č.ú.: 19-1323821/ 0100

 

Facebook

Najdete nás i na Facebooku

Návštěvnost

Návštěvnost:

ONLINE: 9
DNES: 510
TÝDEN: 5732
CELKEM: 1130742

Pro bezpečí:

Povodňový plán ORP Vítkov

Povodňový plán

 

Obsah

Vrbové (SK)

Vrbové sa nachádza 10 kilometrov na západ od okresného mesta Piešťany, na úpätí Malých Karpát. Ako dokladajú archeologické nálezy, územie Vrbového bolo osídlené od nepamäti. Prítomnosť našich slovenských predkov je v jeho intraviláne zdokumentovaná od 9. storočia. Prvá písomná zmienka vzťahujúca sa na Vrbové je z roku 1113 (villa Po/s/coz). Z roku 1262 je písomný záznam o dedine Holeška rozprestierajúcej sa v jeho bývalom chotári. V rokoch 1332 – 1337 sa Vrbové spomína pod menom Ecclesia Sancti Martini. Na sklonku 14. storočia sa v písomných prameňoch prvý raz uvádza už ako mestečko (oppidum). Oslobodenie od mýta a tridsiatku (cla) cisárom Žigmundom v roku 1437 podporilo jeho ďalší hospodársky rozvoj – Vrbové sa postupne vyvinulo na remeselnícko-obchodné centrum širšieho okolia.

Katastrofálne následky pre mestečko mal turecko-tatársky vpád v roku 1599. Vtedy Vrbové ľahlo popolom, mnohí obyvatelia prišli o život, iní sa dostali do zajatia. Turci zopakovali nájazd v roku 1663, keď z Vrbového a okolia zajali vyše sto ľudí. V roku 1696 mu cisár Leopold I. rozšíril jarmočné privilégium. Odvtedy sa konávalo šesť výročných jarmokov a od roku 1829 dokonca osem. Vrbovské jarmoky sa stali povestnými. Prichádzali na ne kupujúci a predávajúci zo širokého okolia, dokonca aj z Moravy. Až do konca 19. storočia tu významnú úlohu zohrávalo aj vinohradníctvo. Výraznejší rozvoj priemyslu nastal od polovice 20. storočia po vzniku textilného podniku Trikota, ktorý sa postupne stal najväčším výrobcom spodnej dámskej bielizne v celoštátnom meradle. V súčasnosti vo Vrbovom vyvíja činnosť celý
rad podnikateľských subjektov.

V roku 1967 Západoslovenský krajský národný výbor v Bratislave priznal Vrbovému štatút mesta. Vtedy bol daný do užívania kultúrny dom a prvý výškový bytový dom. Následne sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch uskutočnila rozsiahla bytová výstavba, v dôsledku ktorej stúpol počet obyvateľov mesta približne o polovicu, na dnešných približne 6200.

Pozoruhodnou historickou pamiatkou mesta Vrbové je 38 metrov vysoká šikmá veža, pre ktorú Vrbové dostáva epiteton „slovenská Pisa“. Bola postavená v rokoch 1832 – 1835, aby nahradila staršiu gotickú vežu, ktorá musela byť niekoľko rokov predtým zbúraná. V roku 1930 sa začala nová veža nebezpečne nakláňať, ale miestnemu staviteľovi Ľudovítovi Megovi sa podarilo stabilizovať jej statiku spevnením základov. Odklon veže od zvislej osi činí podľa posledných odborných meraní 99 cm (2000).

Farský kostol sv. Martina je najstaršou stavebnou pamiatkou mesta, písomne doloženou už v prvej polovici 14. storočia. Neskôr prešiel zložitým stavebným vývinom. V kostole sa nachádza hrobka, v ktorej je pochovaný prastarý otec Mórica Beňovského z matkinej strany, barón Alexej Révai († 1698). Jeho pamiatku tam pripomína i pamätná mosadzná tabuľa z roku 1736. Modernú stavebnú dominantu mesta tvorí kostol, dokončený v roku 1997, s kapacitou 1000 osôb, ktorý je jedným z najväčších chrámov zasvätených sv. Gorazdovi, prvému svätcovi-Slovákovi. Ev. a. v. kostol bol postavený v roku 1929 na mieste tolerančného kostola. Veža kostola vysoká 30 metrov je z roku 1896. Synagóga z roku 1883, ktorá vyniká orientálnym maurským štýlom a židovský cintorín, sú pamiatkami na kedysi početnú a vplyvnú židovskú komunitu v mestečku. Za mestom sa nachádza Kaplnka sv. Rócha, pripomínajúca epidémiu cholery z roku 1831, keď vo Vrbovom zomrel každý piaty-šiesty obyvateľ. Šľachtická kúria, v ktorej sa narodil gróf Móric Beňovský pochádza z druhej polovice 17. storočia. V posledných rokoch prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Na jej priečelí je osadená pamätná tabuľa pripomínajúca slávneho vrbovského svetobežníka, ktorý to dotiahol až na kráľa Madagaskaru. V centre mesta sa nachádza umelecky a historicky cenná socha Piety z 18. storočia. 

 

Výběr jazyka