Obsah

Prašník (SK)

V súčasnosti má obec Prašník s približne 850 obyvateľmi dobré podmienky pre rozvoj turizmu. Patrí mu časť vodnej nádrže Čerenec, dokončenej v roku 1964, vodná nádrž Pustá Ves, rekreačné stredisko bývalého n. p. Trikota a rozsiahle lesy s chránenými lokalitami. Mnohé staré domy sú využívané na rekreačné účely. 

V jeho katastrálnom území sa nachádza i vrch Veľká pec (438 m n. m.) s jaskyňou, ku ktorej sa viaže povesť o zápase pastiera s čertom.

Prašník tvoria mnohé kopanice, ktoré pôvodne patrili do katastrálneho územia Vrbového. Išlo najmä o usadlosti pri početných mlynoch na Holeške a Podkylavskom potoku. V roku 1958 sa osamostatnili a dostali názvov po najvýznamnejšej z nich, ktorá je písomne doložená k roku 1611 („Mljn Prassnjk“). V r. 1262 je na území dnešného Prašníka zdokumentovaná dedina Holeška. 

Osídlenie je v tomto priestore oveľa staršie, ako to potvrdzuje archeologický výskum napr. na kopci Hrádok. Už sám názov bol pre bádateľov lákavý. Zistilo sa tam osídlenie z neskorej doby kamennej – eneolitu (3200 – 1900 pred Kr.), ktoré malo svoju nadväznosť a s prestávkami pretrvalo až do raného stredoveku, keď ho zaujali v 9. – 10. storočie starí Slováci a zanechali tu výrazné stopy osídlenia. Pevnostný systém obnovili a zdokonalili. Obnovenie strategicky dôležitého bodu pri ústí malokarpatského priesmyku na Považie mohlo súvisieť s komunikačným systémom v rámci starého Nitrianskeho kniežatstva.