Čachtice

Čachtice nadobudli veľký význam po postavení Čachtického hradu v 13. storočí. Stali sa sídlom Čachtického panstva, do ktorého patrilo aj mestečko Vrbové. V roku 1392 dostali výsady zemepanského mestečka. Dnes majú 4 000 obyvateľov. Pozornosť návštevníkov upúta v strede obce na briežku stojaca kamenná pevnosť s kaplnkou a kostolom. Najstaršia stavba je gotická Kaplnka svätého Antona Paduánskeho z roku 1330. Vidno však na nej viaceré prvky zhodné so stavbami z veľkomoravského obdobia. Vedľa stojaci pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. v roku 1390. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V obci sídlili viaceré šľachtické rody, po ktorých sa tu zachovali stavebné pamiatky. Západne od kostolnej pevnosti dal postaviť v roku 1668 chorvátsky bán Mikuláš Draškovič renesančný kaštieľ. Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom. Na začiatku 18. storočia budovu získali Forgáčovci a v r. 1851 ju kúpil šľachtic Michal Čenkei (Kelepec), ktorého manželka Terézia (1810 – 1883) bola sestrou vrbovského zemepána Petra Boróciho. Po druhej svetovej vojne bola budova z prostriedkov štátu opravená a od roku 1960 sídli v jej časti múzeum. Obyvatelia Čachtíc sa pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami. V roku 1847 sa tu uskutočnilo štvrté zhromaždenie Tatrína, ktorého členovia sa dohodli na spisovnej slovenčine podľa Štúrovej koncepcie.

K výstavbe kamennej stavby Čachtického hradu na temene vrchu Bakalár došlo zrejme s kráľovským súhlasom medzi rokmi 1263 a 1273. Stal sa stal centrom tamojšieho panstva Pankráca a Petra, synov komesa Kazimíra z mocného rodu Huntovcov-Poznanovcov. Neskôr bolo súčasťou čachtického panstva počas celých storočí až do konca feudalizmu aj Vrbové. Hrad mal za úlohu strážiť prechody v blízkosti pomedzia uhorského a českého kráľovstva. Prvá zmienka o hrade sa viaže ku koncu júla 1273, keď v rámci přemyslovsko-aprádovských vojen vpadol český kráľ Přemysl Otakar II. na západné Slovensko. Po prekročení Moravy došiel so svojím vojskom o sile až 60 tisíc mužov po rieku Váh bez toho, že by sa stretol s vážnejším odporom. Nepodarilo sa mu dobyť iba Čachtický hrad, ktorý bránili Pankrác a Peter z rodu Huntovcov-Poznanovcov. Pravdepodobne vtedy nebolo ušetrené ani blízke okolie, vrátane dnešného územia Vrbového, pretože vojská sa v stredoveku bežne živili na nepriateľskom území rekviráciami a drancovaním. Je totiž zaznamenané, že Přemyslovo vojsko sa po celý august pohybovalo v trnavskej nížine. V období, keď hrad vlastnil Michal Orság z Gútu, uhorský palatín, bola na hrade dobudovaná trojpodlažná kaplnka, z ktorej drevený chór je umiestnený v gotickej Kaplnke svätého Antona v strede Čachtíc.

V roku 1708 hrad pri dobývaní vyhorel a odvtedy ho nik neopravoval. V súčasnosti prebieha konzervovanie jeho zrúcanín. Po roku 1604, po smrti manžela, zdedila hradné panstvo Alžbeta Bátoriová (1560 – 1614), ktorá tu bola za zločiny proti ľudskosti na príkaz palatína Turza v roku 1610 uväznená.

Pri vyšetrovaní zločinov Alžbety Bátoriovej pred pronotárom Andrejom z Kerestúra Mikuláš Mezarič, vyberač tridsiatku z Nového Mesta nad Váhom, vypovedal, že provízor čachtického panstva poveril Jána Sluhu z Vrbového, aby zadovážil nejaké medikamenty z trnavskej lekárne. Doktor Martin Graimelius, ktorý bol súčasne aj trnavským lekárnikom vyhlásil, že týmto liekom, ak by niekto chcel, možno zahubiť aj sto ľudí. Bátoriová žila v izolácii na hrade až do svojej smrti 21. augusta 1614. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách.