Piešťany

Piešťany sú známe ako významné kúpeľné mesto a medzinárodné stredisko liečby reumatických chorôb. Sú tiež sídlom okresu a regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Ekonomika mesta je orientovaná na zabezpečovanie liečebnej starostlivosti, turistický ruch, elektrotechnický, strojársky a potravinársky priemysel. Mestom preteká najdlhšia slovenská rieka Váh. Má nížinné, teplé a suché podnebie. Výrazný rozvoj mesta nastal od prelomu 19. a 20. storočia. V druhej polovici 20. storočia vďaka budovaniu priemyslu zdvojnásobilo počet obyvateľov na súčasných takmer 30 tisíc.

Piešťany sú umiestnené v oblasti s veľmi starou históriou. V ostatnej ľadovej dobe sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval človek-lovec mamutov. Svedčia o tom nálezy z Banky a Moravian nad Váhom (Moravianska venuša). Pramene vyhľadávali už obyvatelia z neskorej i mladšej kamennej doby, no najmä z bronzovej doby. V 1. až 4. storočí je zdokumentované osídlenie germánskymi Kvádmi, a to vďaka objavu bohatých hrobov v blízkych Krakovanoch-Strážach. V 5. – 6. storočí prichádzali do oblasti predkovia Slovákov. 

Časy Veľkej Moravy a Nitrianskeho kniežatstva z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec Kostolec na skalnom ostrohu nad obcou Ducové. Prvá písomná zmienka o Piešťanoch (Pescan) pochádza z roku 1113. Nachádza sa v Zoborskej listine vydanej uhorským kráľom Kolomanom I. Neskôr sa Piešťany stali súčasťou hradného panstva Tematín.

Piešťany dostali výsady mestečka a jarmočné právo, ale ich dejiny sú nerozlučne späté s rozvojom kúpeľníctva. Prvý podrobný opis liečivých prameňov pochádza z roku 1545. Čoskoro ich nasledovali ďalšie. Oslavná báseň Saluberrimae Pistinienses Thermae od Adama Trajana pochádza z 1642. Prvý lekársky opis je od hlavného fyzikusa slobodného kráľovského mesta Bratislava Jána Justusa Torkoša (1745). Neskôr, v roku 1838, sa piešťanské kúpele stali námetom dizertačnej práce vrbovského rodáka MUDr. Martina Ferdinanda Marschala.

V 18. storočí vznikla okolo prameňov kúpeľná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a dom pre šľachtu. Osada sa postupom času spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. Roku 1720 daroval panovník Karol VI. Piešťany Jánovi Leopoldovi Erdödymu. Erdödyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 a kúpele až do zoštátnenia v roku 1940.

V roku 1889 dostali kúpele do prenájmu od rodiny Erdödyovcov Winterovci. K tomuto obdobiu sa viaže najväčší rozkvet kúpeľov a mesta, dochádza k veľkorysej výstavbe kúpeľných objektov a vďaka propagácii sa stali známe v celom svete. Zaslúžil sa o to najmä Ľudovít Winter, nielen nájomca, ale i popredný budovateľ piešťanských kúpeľov a tvorca ich svetového mena.